KÝM SA VYBERIEME NA LIPNE

 

Lipeň tymianový (Thymallus thymallus) je u nás rozšírený prakticky vo všetkých vhodných tokoch (lipňové a mrenové pásma podhorských riek) ale jeho početnosť z roka na rok klesá. Dôvody sú všeobecne známe. Lipeň je krátkoveká ryba (dožíva sa cca 5 rokov) a je pod silným rybárskym tlakom (ročné úlovky lipňa udicou v rybárskych revíroch Slovenského rybárskeho zväzu sa dlhodobo pohybujú na úrovni 1000 kg), pretože jeho lov je veľmi atraktívny, poskytuje hodnotný športový zážitok a tiež mäso, s vôňou tymiánu,  má lipeň veľmi kvalitné.

 

Výskyt a rozšírenie

      Lipeň patrí medzi najvýznamnejšie ryby našej ichtyofauny. Jeho výskyt a zastúpenie v toku a v rybej obsádke je  však veľmi rozdielne. Záleží od charakteru toku a kvality vody,  prirodzenej produkcie, zarybňovania, intenzite  športového rybolovu, výskytu chorôb a parazitov,  hydrologických pomeroch, klimatických podmienkach, intenzite  znečisťovania, reguláciách a pod. v akej hustote sa táto ryba v danej lokalite vyskytuje

      Lipeň preferuje horné a stredné časti väčších a  hlbších podhorských tokov, s čistou a na kyslík bohatou vodou. Obyčajne sa sním stretávame v prechodoch medzi pstruhovým a mimopstruhovým pásmom.  I keď úkryty nevyžaduje, prednostne ho nájdeme v takých úsekoch, kde  sú ponorené vodné  porasty a kde je  štrkovité, prípadne kamenisté dno.

Okrem Európy je rozšírený aj na iných kontinentoch - v  severnej časti Ázie, takmer na celom severnom území  bývalého Sovietskeho zväzu a Mongolska, na americkom kontinente v USA, na Aljaške  a v Kanade. Vyskytuje sa aj v niektorých údolných nádržiach a dokáže sa prispôsobiť životu aj v chladnejších vodách  jazier. Dokonca ho nájdeme aj v príbrežných  oblastiach severnej časti Baltického zálivu.

U nás je popri pstruhovi potočnom druhou  najvýznamnejšou  rybou pstruhových a lipňových vôd.

      K lokalitám s dobrými úlovkami lipňov ešte i dnes patria rieky  Hron, Váh, Orava, Revúca, Poprad, Dunajec,  Hornád, Hnilec, Turiec, Žarnovica a z vodných nádrží VN Palcmanská Maša (Dedinky).

      Jeho rastové  schopnosti v našich vodách končia pri cca. 1,5 kg  (ojedinele aj viac), pri celkovej dĺžke do 55 cm. Väčšie lipne sú vzácnosťou. Sám som sa pri mnohých ichtyologických prieskumoch, odlovoch generačných rýb z riek a 24 rokov aktívneho športového rybolovu iba štyri krát stretol s väčším lipňom (poz. autora). Z literárnych  prameňov sa ale dozvedáme, že vo Francúzsku bol ulovený 3 kg  lipeň (1939) a z rakúskej rieky Traun je známy úlovok 6,5  kg lipňa (Lusk,  Skácel, Sláma 1987). Rass a kol. (1983)  uvádzajú maximálnu hmotnosť tohoto druhu 6,675 kg. Lipeň  ako krátkoveká ryba v našich vodách dosahuje  vek 6 rokov len výnimočne. Z Dánska a bývalého ZSSR sú však známe až 13-ročné lipne a z vôd Aljašky dokonca 16-ročné (Mužík, 1998).

  

Chov lipňa

      Skutočnosť, že lipňov je stále menej netrápi iba nás.  Ide o plošný pokles početnosti tohto druhu nielen v slovenských vodách, ale podobná, ak nie horšia, je situácia i v ostatných stredoeurópskych krajinách. Keďže výroba násad lipňa sa zväčša neuskutočňuje v uzavretom cykle (matečné ryby sa nechovajú v umelých podmienkach, ale sa tesne pred výterom odlovujú priamo z riek) plošný pokles stavov sa negatívne odráža i na dostatku (resp. nedostatku) generačných rýb. Gradujúce populácie kormorána tiež negatívne vplývajú na početnosť lipňa v našich vodách. V tečúcich vodách pri útokoch kormorána hrozí totiž najväčšie nebezpečenstvo práve lipňovi, ktorý žije v kŕdlikoch na otvorenej vode, a tým sa stáva pre kormorány ľahko dostupnou korisťou.

      Pokles početnosti populácií lipňa tymianového nemožno zvládnuť iba ochrannými opatreniami a prirodzenou reprodukciou. Pomerne vysoká cena násad tiež prispieva k zhoršovaniu bilancie : početnosť populácií – zarybňovanie -  úlovky tejto ryby.  Prvým predpokladom zlepšenia tohoto stavu je dostatočné množstvo zdravého a kvalitného generačného materiálu v priaznivej vekovej štruktúre, potrebného pre zabezpečenie potrebného množstva násad. Od tradičného získavania generačných rýb odlovom na prirodzených neresiskách sa v dôsledku plošného poklesu stavov tejto ryby odstupuje. Nie vždy priaznivý stav vody v období prirodzeného neresu spôsobili, že sa v poslednej dobe aj v chove lipňa pristúpilo k hospodáreniu v uzavretom cykle.

      Prirodzený neres lipňa v našich podmienkach prebieha na jar od  polovice apríla až do polovice mája. Teplota vody cez deň musí pritom vystúpiť  najmenej na 7-10 °C. Ako neresisko si lipne vyberajú prúdiace  úseky tokov, s hĺbkou vody okolo 0,2-0,5 m, s kamenistým až  štrkovitým dnom. Priemerná relatívna plodnosť samíc sa  pohybuje v rozpätí od 10 000 do 15 000 ks ikier na 1 kg  hmotnosti ikernačky.

      Pre inkubáciu ikier lipňa sa dajú s úspechom použiť špeciálne na tento účel slúžiace "inkubačné fľaše". Osvedčili sa tzv. „Kannengieterove inkubačné fľaše“. Súprava pozostáva z dvoch sklenených nádob vložených do seba. V mieste dotyku sú obe zabrúsené, aby bola zabezpečená dokonalá tesnosť. Voda  privádzaná zospodu, preteká sitom ( je ním vybavená vnútorná nádoba v spodnej časti, aby sa ikry nevysypali) a odteká hornou časťou súpravy. Dĺžka inkubácie ikier lipňa je 200 denných stupňov (D°).

  Po 40 D° od vyliahnutia sa plôdik musí začať rozkrmovať ( najlepšie živým zooplanktónom, prípadne mletou slezinou a vaječným žĺtkom ). V tomto období je plôdik vhodné vysádzať aj do voľných vôd. Predčasné vysadzovanie by malo za následok vysoké straty. Odporúča sa s vysádzaním do voľných vôd skončiť do obdobia 70 denných stupňov. Plôdik vysadený v tomto období má najlepšie predpoklady prispôsobiť sa prijímaniu živej potravy, pretože mu zásoby v žĺtkovom vačku ešte stačia na pokrytie nevyhnutného energetického metabolizmu. Neskôr vysádzaný plôdik obyčajne hynie v dôsledku vysilenia, pretože nemá  zásoby v žĺtkovom vačku, ktoré by mu umožnili preklenúť obdobie adaptability na nové podmienky.

      

Odchov plôdika lipňa (Lir, Li1/2, Li1) sa vykonáva:

1. v odchovných potokoch

      Pri odchove plôdika lipňa vo vopred pripravených  odchovných potokoch sa hustota obsádky pohybuje  okolo 5 ks vreckového plôdika (Lio) / m2 vodnej plochy potoka. Nakoľko vysadený plôdik tu má možnosť prijímať iba prirodzenú potravu, pri tomto spôsobe odchovu je treba počítať s pomerne vysokými stratami.

 

2. v zemných rybníčkoch

      Pri odchove v zemných rybníčkoch máme možnosť  plôdik prikrmovať. Pri tomto spôsobe uprednostňujeme menšie rybníčky (do 1000 m2), kde môžeme dobre sledovať potravnú ponuku a zavčasu začať s prikrmovaním. Obsádku lovíme najneskôr začiatkom jesene, kedy plôdik vysadený do voľných vôd ešte nachádza dostatok vhodnej potravy a obyčajne priaznivé prietokové pomery mu umožnia obsadiť vhodné biotopy.  Obsádka týchto rybníčkov býva cca 50 ks Lio na meter štvorcový.  Straty potom obyčajne neprevýšia 50 %.

 

3. v špeciálnych zariadeniach v kontrolovaných podmienkach

      Sú to rôzne typy odchovných žľabov, prietokové kanály a pod. Pretože pri tomto spôsobe odchovu je plôdik úplne závislý od podávaného krmiva, musíme jeho voľbe venovať patričnú pozornosť. Osvedčilo sa aj rozkrmovanie sekanými nitenkami (Tubifex). Obsádka sa pohybuje až do 500 ks Lio na 1 meter štvorcový odchovného zariadenia.

 

Ako ďalej

      Skutočnosť, že lipeň je v poslednej dobe v slovenských vodách na ústupe, je spôsobená i tým, že lipeň, ako ryba s vyhranenými nárokmi na potravu osídľuje iba určité biotopy. Napríklad, pri vysádzaní násady lipňa do vodnej nádrže Dedinky sme zistili, že mladé ryby (Li1) sa sústreďujú niekoľko dní po vysadení prevažne v horných partiách vodného stĺpca (epilimnion), kde sa často stávali terčom útokov veľkých predátorov (najmä pstruha dúhového). Úkryty a ostatné vrstvy vodného stĺpca obsadzovali neskoro a preto často viac ako polovica týchto jedincov neprežila aklimatizačné obdobie. Podobné pravidlo platí i pri vysádzaní násady lipňa do tokov, kde prednostne osídľuje otvorené partie rieky s výskytom predátorov, najmä jalca hlavatého.  Určitým východiskom je vysádzanie starších ročníkov lipňa do oblastí prítokov. Vreckový alebo rýchlený plôdik lipňa vysádzame do revírov iba vo výnimočných prípadoch. Oveľa efektívnejšie je vysádzanie jednoročnej násady.

 

 V záujme zvýšenia početnosti populácií lipňa v slovenských vodách je mimo iného potrebné:

* už v štádiu prípravy projektovej dokumentácie vodných stavieb (MVE, hate, vzdúvadlá a pod.) prihliadať na požiadavky ichtyológov (funkčné biokoridory, zachovanie neresového substrátu v čo najväčšej miere atď.) a v oblastiach neresísk takéto stavby nepovoľovať

* lokalizovať a odstraňovať zdroje najmä organického znečistenia vodných recipientov

* vysádzať iba silnú 1 – ročnú násadu; prednostne  kategóriu Li 1+ v jarnom období

* zo strany loviacich rybárov, ako i chovateľov dôsledne dodržiavať zásady menežmentu tejto ryby

* využiť všetky legálne spôsoby obmedzovania populácií kormorána veľkého

  

Mgr. Miloslav Zuziak, Slovenská rybárska agentúra                       Ing. Ján Kohút, Slovenská rybárska agentúra

  

pozn.: Keď sme v roku 2001 odpublikovali tento článok, málokto tušil aký aktuálny bude aj o 13 rokov. Materiál uvádzame v nezmenenej podobe.

... pre dokreslenie situácie v 90 – tych rokoch  uvádzame hodnoty zarybňovania plôdikom lipňa a úlovky v rybárskych revíroch SRZ. Záver nech si urobí každý sám.